"Motivácia je vnútorný elán." (Denis Waitley)

Bio alebo niečo o mojom doterajšom účinkovaní vo filme "Život Lukáša"

Môj život a moja púť na tomto svete začala 5. októbra 1987, keď som sa narodil v dolnokubínskej nemocnici. Moji rodičia Danka a Miloš mi dali meno Lukáš. Meno Lukáš je z latinského Lucas, čo znamená pochádzajúci z Lukánie. Lukánia bola staroveká oblasť v južnej časti Apeninského poloostrova.

Moji priatelia ma volajú Lukáš, Luky alebo aj Luko. V podstate reagujem na všetky varianty, ktoré sa používajú. Nie som alergický na to, keď mi niekto povie Luko alebo inakšie než Lukáš. 

Písať o tom, kde som chodil na základnú školu a aké to boli roky, tak to nebudem. Radšej na to nechcem ani spomínať. O gymnáziálnych rokoch na Gymnáziu Pavla Országha - Hviezdoslava by som mohol niečo napísať, ale bolo by to asi taktiež suché, pretože to aj také bolo až na pár svetlých výnimiek. Môj život začal aj v Banskej Bystrici na vysokej škole.

Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici sa 3. septembra 2007 stala mojou Alma mater na nasledujúce bakalárske štúdium a následne aj na inžinierske. Zápisu som sa nemohol zúčastniť, pretože v čase zápisu som bol ešte na Isle Of Man. Ostrov, ktorý leží presne medzi Írskom a Veľkou Britániou. Na zápise ma bol zapísať môj ocino, ktorý sa vytrápil s množstvo papierov, ktoré bolo potrebné vyplniť. Za to som mu, ale vďačný, pretože by som to musel vypĺňať ja.

Prvý ročník

Super pocit byť vysokoškolákom. V novom meste, s novými ľudmi, na novom mieste, s obrovským množstvom elánu, očakávaní, ... Fajn pocit byť niekde, kde Vás berú ako dospelého človeka. Počas prvého roka som spoznal obrovské množstvo ľudí. Neviem ako sa mi to podarilo, ale jednoducho sa mi zdalo, že som spoznal polovicu fakulty. Nečakal som, ale jednu vec, a tou bolo to, že sa aktivizujem. Pociťoval som potrebu niečo robiť, vzdelávať sa nad rámec toho čo mi bolo ponúkané na seminároch a prednáškach. Videl som jeden zaujímavý plagát, na ktorom boli tri veľké písmená - PDP. Vtedy som ani len netušil čo to môže znamenať. Na prvých prednáškach som sa stretol s množstvom skratiek, ale ani jedna nebola PDP. Prišiel osudný deň "D", kde som sa dozvedel čo znamená PDP - Personal Development Program. V tom čase to viedol mladý doktorand Juraj Kováč, ktorý bol plný energie, ktorá z neho sršala. Na tieto PDP workshopy som chodil aj s dvoma ďalšími spolužiakmi, tiež prváci na tom istom odbore čo ja. Trochu hluční, trochu drzí, trochu besní, trochu veselí, trochu ..., to sme boli my traja prváci, ktorí sme prišli na workshop, na ktorom sme získali prvé základy poznania seba samého, svojich kvalít, silných a slabých stránok, ako si manažovať čas, že je potrebné si nájsť čas na oddych, vzdelávanie, relax a mnoho ďalších a užitočných vecí, z ktorých čerpám až do dnes. Asi by som sa týmto chcel poďakovať Jurajovi, ktorý  ma "nakopol" na tú cestu, na ktorej som momentálne teraz. Som ešte len na začiatku, ale nie na úplnom začiatku. Opisovať detaily z prvého roku na vysokej škole nie je potrebné. Tie najpodstatnejšie detaily boli spomenuté. 

Druhý ročník

A som v druhom ročníku. Leto prešlo ako voda v rieke Orava a ja som o jeden ročník vyššie. Akademický rok 2008/2009 sa niesol v znamení niekoľkých nových skúseností v mojom osobnom i študentskom živote. O osobnom živote nebudem písať, poznamenám len toľko, že to bolo jedno z najlepších období môjho života. V tom študentskom živote sa udialo to, že som bol zvolený do Akademického senátu Univerzity Mateja Bela (AS UMB). Už ako druhák som sa podieľal na správe mojej Alma mater. Videl som ako funguje taký veľký kolos akým je univerzita s piatimi fakultami. O čo všetko je nutné sa starať, čo všetko potrebné a aké kvantum materiálov schváliť, koľko hodín na rektoráte je potrebné presedieť a venovať sa tejto činnosti, koľko voľného času to zaberie, ale!!! Koľko skúseností a nových vecí sa človek priučí. Nečakal som, že mi to dá až toľko. Moje očakávania boli asi menšie, ale zato boli všetky splnené. Z členstva v AS UMB mi vyplývali ďalšie členstvá v Študentskej rade Ekonomickej fakulty (ŠR EF) a v Študentskom Univerzitnom Senáte (ŠUS). Ďalšie nové skratky, ďalší voľný čas venovaný mimoškolským aktivitám, ... Druhý ročník bol taký, v ktorom som sa hľadal, v ktorom som si uvedomoval kto som, čo chcem dosiahnuť a menil som svoj postoj k životu. Zmenil som svoje workoholické správanie na menej workoholické. Myslím si, že som ho skoro eliminival, ale to bolo až v nasldujúcom ročníku. 

Tretí ročník

Prichádza ročník, v ktorom by som mal štátnicovať, a po úspešných štátniciach by som mal nosiť pred menom takú ozdobu vo forme dvoch písmeniek s bodkou - Bc. (bakalár) . Zabudol som, ale na jeden detail. Študujem na EF, kde je všetko možné aj to nemožné. Čiže v mojom prípade sa to rovná týždeň a pol pred štátnicami ma preložili na augustový termín štátnic. Povedal som si, že no dobre. Nič sa nedeje, veď to nie je taká veľká katastrofa. Štátnice v júni či v auguste, na tom nezáleží. Horšie to bolo s mojim osobným životom, ale dnes už nie je správne sa k tomu vracať. Takže štátnice v auguste a letné trápenie sa so štúdiom mi priniesli akademický titul Bc. Sú dôležité tieto písmenká pred menom? Niekedy áno, ale mnohokrát neznamenajú nič. Koľko známych a úspešných ľudí nemajú ani tieto dve a všetci o nich vieme, všade sa o nich píše, a práve oni sú tými lídrami vo svete. Pre mňa to akurát znamená, že som dosiahol istý stupe) vysokoškolskéo vzdelania.

Štvrtý ročník

Nástup na druhý stupeň, nové ciele, nové výzvy, nové možnosti, nové príležitosti, nový pohľad na svet. Ako cieľ som si dal, že pôjdem do USA na leto. Dôvodov tam bolo veľa, od toho bežného, že sa chcem zlepšiť v anglickom jazyku, chcem zažiť real american culture, real americans, .... až po spoznanie nových ľudí a získanie nových kontaktov. Ďalší cieľ bol získanie nových zážitkov, nových skúseností, nové vzdelávanie a skúsiť prekonať sám seba v položení si nových náročnejších výziev. Môžem povedať, že počas celého roka som si za svojimi cieľmi stál a pracoval na sebe. Touto cestou by som chcel, ale poďakovať mojej kolegyni, spolužiačke, veľmi dobrej kamarátke a najmä veľmi dobrej osobe, ktorá so mnou pracovala na týchto projektoch. Keďže nemám povolenie na zverejnenie jej mena, tak stačí asi len takto. Ona pri čítaní bude vedieť, že ide práve o ňu. Práca na projektoch, ktoré sme tvorili, a do ktorých sme sa zapojili nás obohotili nielen po tej pracovnej a vedomostnej stránke, ale aj naše priateľstvo a naša spolupráca sa rozvinula do niekoľkých úspešných medzinárodných projektov. Som veľmi rád, že som mohol s ňou spolupracovať. Taktiež by som chcel poďakovať všetkým mojim priateľom, ktorí akoukoľvek formou mi pomáhali. Som veľmi rád, že Vás mám. V tomto roku som opäť začal spolupracovať s Jurajom, kedy som sa stal lokálnym koordinátorom pre Uni2010. Prednášky BestGuest sme spolu s organizačným teamom realizovali na pôde EF. Pokračovali sme v úspešnom projekte, na ktorom pokračujeme až do dnes. Pobyt v USA Vám priblížim v iných kapitolách.

Piaty ročník

Momentálne som v piatom ročníku, kde sa trápim s písaním diplomovej práce s horibilným názvom, ktorý mnohým asi nič nepovie:"Vytvorenie dataminingového modelu pre určenie rizikovosti daňového subjektu na základe ekonomických ukazovateľov". Netrápte sa nad tým, ja som to tiež nechápal hneď do čoho som sa to namočil. Zavaril som si dosť dobre. Ale poďme pekne chronologicky. Návrat na Slovensko po presných štyroch mesiach alebo 123 dňoch z USA bol celkom zaujímavý. Mnohí mi možno nebudete veriť, a nebudem Vás presviedčať, ale návrát na Slovensko mi v prvých dňoch robil veľký problém s mojim rodným jazykom. Nechápal som ako to ľudia na mňa hovoria, a všetko som si prekladal do angličtiny, ... Veľmi ťažké to bolo, ale aj zábavné. Prečo zábavné? Pretože od mentálnej únavy som začal zaspávať na prednáške, lebo môj mozog bol absolútne KO z toľkého premýšľania v dvoch jazykoch. Ono to nie je také jednoduché switchnúť si jazyk len tak na iný mód. Ale malo to aj výhody, najmä v začiatkoch keď KPMG organizovalo podujatia v anglickom jazyku. Neunavovalo ma to tak, ako kedysi a po celom dni som nebol taký unavený. Ďalšia výhody bola v tom, že som si viac veril, veril som si, že tie jazykové zručnosti som vypracoval na vyššiu úroveň, a tak to aj bolo. Hanneke jedna zo zástupcov KPMG ma pochválila za najlepšiu prezentáciu. Zároveň som aj ja sám bol stotožnený s tým, že to bola moja najlepšia prezentácia v anglickom jazyku akú som kedy odprezentoval. Vtedy som si uvedomil, aký veľký krok som spravil, a čo mi priniesol pobyt v USA. Bola to neskutočná skúsenosť, ktorá ma obohatila po všetkých stránkach. 
Momentálne som v štádiu písania diplomovej práce, ktorá sa veľmi ťažko píše z dôvodu zahraničnej literatúry, ktorú treba najskôr naštudovať, potom preložiť a opäť naštudovať. Až potom môžem písať.

... čo ďalej?

Túto časť ukončím jedným citátom, ktorý bude vystihovať moje aktuálne potreby, pocity, nálady a ciele, ktoré by som chcel uskutočniť v blízkej budúcnosti.

"Motivácia začína túžbou. Keď niečo chceš, máš motív to získať." (Denis Waitley)